перевод "indriya"

Автор Кхантибало, 20:28 18 декабря 2017

« назад - далее »

Кхантибало

Обычно мы встречаем это слово в связи со способностями чувственного восприятия.
Но в СН 48.40 мы встречаем его в следующих словах:
Dukkhindriyaṃ, domanassindriyaṃ, sukhindriyaṃ, somanassindriyaṃ, upekkhindriyaṃ
https://tipitaka.theravada.su/view.php?NodeID=3441
Дальше говорится, что оно возникает - uppajjati. Какой здесь лучше перевод? Если это способность испытывать боль, разве она может возникать?
Или сначала речь о способности, а потом о самой боли?

Ассаджи

Из Критического словаря:

indriya , n. [ts.; sa. lw., used to the exclusion of the mi. form indiya (cf. prakr. indiya and see Sadd 786,3-5, quoted s. v. indiya], basic meaning: power, energy, (governing) faculty; primarily, and most frequently, the "five senses": cakkhu'ndriya (sight), sot° (hearing), ghān° (smell), jivh° (taste), kāy° (touch), to which was added man° (mind) as the "sixth sense" ("panc' ~āni mano-chaṭṭhāni"); the use of ~ is further extended to four other groups of physical, psychic, moral and mental faculties and factors:

a) itth° (female sex, femininity), puris° (male sex, masculinity), jīvit° (ttfe, vitality) (cf. Dhs Trsl. 190—192);

b) sukh° (pleasure), dukkh° (pain), somanass° (joy), domanass° (grief), upekkh° (indifference, equanimity);

c) saddh° (faith), viriy° (energy), sat° (mindfulness), samādh° (concentration), paññ° (intellect, wisdom) — these five form the 4th group in the list of the 37 bodhipakkhiya-dhammas, where they are followed by the 5 balas, identical with them and having the same names (cf. Lamotte, Traité III 1125—27);

d) anaññātañ ñassām[ī/i]t° (the thought "I shall come to know the unknown"), aññ° (thorough knowledge), aññātāv° (the faculty of one possessed of perfect knowledge) (cf. Lamotte, Traité III 1493, 1496—1503);

a list of these (5 + 1 + 3 + 5 + 5 + 3 =) 22 ~s is given in Abhidhamma texts (cf. Lamotte, Traité III 1494), e.g. Vibh 122,3; Vism 491,5; Abhidh-s 33,13 (cf. Trsl. 175 foll.); — etymologies, definitions, explanations, disquisitions: Vibh 122 —134 (°-vibhaṅga); Vism 491—493; As 119—123 (cf. Expositor 157—163); Mp I 106,29—107,2; Sadd 785, 18—786,2 (quoting from Vism); S V 193—243 (°-saṁyutta); ~ānaṁ ādhipateyy'aṭṭho abhiññeyyo, Paṭis I 17,4 (≠ 21,6; 74,21; II 21,26; 161,13); see s. v. ind'atṭha; — Abh 149b: visayi tv akkham ~aṁ (cf. Amk III 2:28 pratyakṣaṁ syād aindriyakam);

below, selected references are given for ~ in the following meanings or applications:
1. sense(s) (sight etc.),
2. group
c) (saddh° etc.; next in importance and frequency to 1.),
3. group a) (itth° etc.),
4. group b) (sukh°),
5. group d) (aññātañ ñassām[ī/i]t° etc.); many other groupings of ~s according to varying scholastic viewpoints are found esp. in Abhidhamma texts (e.g. Vibh 125—234);

— 1. panc' ~āni: cakkhu'~aṁ . . . kāy'~aṁ, D III 239,10 ≠ M I 295,5 foll. = S V 217,24 foll.; pañcannaṁ ~ānaṁ avakkanti hoti: cakkhu'~assa . . . kāy'~assa, S III 46,22; cha-y-imāni ~āni . . . cakkhu'~aṁ . . . kāy'~aṁ man'~aṁ, S V 205,8 foll.; asekho bhikkhu cha ~āni pajānāti: cakkhu'~aṁ . . . man'~aṁ, 230, 23; ~ānaṁ avekallatā dullabhā lokasmiṁ, A III 441,7 (mana-chaṭṭhānaṁ, Mp III 414,16); — yo ~ānaṁ kāmena vasaṁ . . . gacchati, Ja III 464,16* (channaṁ ~ānaṁ, ct.); na-y-ito kiñcana pāpiyo yo ~ānaṁ vasaṁ vaje, 466,28*; yass' ~āni bhāvitāni ajjhattam bahiddhă ca sabba-loke . . . , sa danto, Sn 516 (cakkh'ādīni cha ~āni, Pj II 426,4), quoted Nett 170,3 and Nidd I 244,1; yass' ~āni samathaṁ gatāni assā yathā sārathinā sudantā, Dhp 94 ≠ Th 205, 206 (mana-chaṭṭhāni, Th-a II 72,16), quoted Nett 162,11; ~ān' ~eh' eva nihanti kusalo (= cakkh'adini ~āni saddhâdi-~ehi), Th 744 (cf. Norman, Elders' Verses I 231); —restraining, control etc. of senses (and reverse): ~esu (a)guttadvāra, ~esu (a)gutta-dvarata, in frequent cliche listing 6 senses ind. man°, e. g. D I 70,7; 172,19; 181,27; M I 355,5; S IV 104,7; 176,1; A I 113,19; I 139,22; Dhs 230,36 (As 399,32); 231,19; Vibh 248,9 (ct.s: pihita-dvāra, e. g. Sv 182,7; Mp I 315,2); ~esu gutta-dvāro bhojane mataññū jāgariyaṁ anuyutto, A I 113,17; II 39,14; III 70,10 ≠ 71,8 ≠ 17 ≠ M I 32,9,18 (chasu ~esu asaṁvuta-kamma-dvārā, Ps I 152,15), etc.; ~esu (a)gutta-dvarata bhojane (a)mataññutā ca, D III 213, 7,9; A I 94,28; III 173,23,30; 330,2,8; It 23,2; 24,1; Nidd I 14,2; 144,2 etc.; Dhs 7,32; Mp I 46,31; Bv-a 14,21; channaṁ ~ānaṁ (a)gutti (a)gopanā (an)ārakkho (a)- saṁvaro, ayaṁ vuccati ~esu (a)gutta-dvarata, Dhs 231,11,32 = Vibh 248,24,40; saṁvuto pātimokkhasmiṁ ~esu ca pañcasu, Sn 340 = Ap 107,25 = 430,7; sīle paṭiṭṭhito bhikkhu ~esu ca saṁvuto, A II 40,27*; ~esu asaṁvutaṁ (susaṁ°) bhojanamhi câmataññuṁ (ca mata°), Dhp 7 (8), ≠ It 23,13; 24,12; ~esu susaṁvuto, Th 513 (mana-chaṭṭhesu ~esu saṁvuto . . . sati-kavāṭenasupihita-cakkh'ādi-dvāro,Th-aII 216,3); bhikkhunī sīla-saṁpannā ~esu susaṁvutā, Thī 196; piṇḍāya pavisati arakkhiten'eva kāyena . . . asaṁvutehi ~ehi, M I 461,26 (apihitehi, Ps III 177,3); 462,8 = S II 231,7 etc.; ~āni rakkhanti paṇḍitā, D II 254, 13* (chaḷ-aṅg'upekhāya samannāgatā gutta-dvārā, Sv 680,33) = S I 26,31*; ~āni arakkhitāni ahitāya, rakkhitāni hitāya ca, Th 728; caṅkamaṁ adhiṭṭheyyāsi anto-gatehi ~ehi a-bahi-gatena mānasena, A IV 87,3; ~āni okkhipitvā tam itthim n'eva olokesi na pi ālapi, Vin IV 18,27 ≠ A IV 264,3; ~āni bhinditvā, "having loosened, relaxed (instead of keeping restrained, controlled) the senses": alaṁkata-paṭiyattaṁ itthiṁ disvā subha-vasena ~āni bhinditvā olokesi, Ja I 303,3; ekaṁ itthiṁ ~āni bhinditvā olokesiṁ, atha me kileso cali, 303,14; yaṁ pana pubbe paṇḍitā . . . abhisaṁkhataṁ dibba-rūpaṁ pi ~āni bhinditvā anoloketvā va gantvā rajjaṁ pāpuṇiṁsu, etaṁ dukkaraṁ, 395,8; sace ~āni bhinditvā tā anoloketvā . . . gamissasi, . . . rajjaṁ lacchasi, 396,9; see further II 274,8; IV 190,9; — ~āni (pari)careti, "to gratify one's senses" (in ct.s): kāme paribhuñjantā ~āni paricārentā, Ud-a 365,14; rūpâdisu ārammaṇesu ~āni paricāretvā, Th-a I 210, 29; yathāsukhaṁ ~ānaṁ paricaraṇena abhiramana- [Ee w. r. °mmana-]sīlo, Pv-a 16,11; dibbesu kāma-guṇesu attano ~āni ito c' ito ca yathāsukhaṁ cārenti, 58,5 ; kīḷāmī ti ~āni paricarămi, 77,23; ~āni samantato cāressanti kīḷāpessanti, Ud-a 334,1; ~āni kilesenti (afflict, torment) dose saṁrakkhituṁ pare, °atthesu saṅgaṁ tu vārenti jina-sāvakā, Sadd 364; assa . . . kileso . . . uṭṭhahi, . . . jhānāni parihāyiṁsu, ~āni aparisuddhāni ahesuṁ, Ja II 274,19; — ~ānaṁ paripāka, a) ripening, i. e. maturity, perfection of ~s: kumāro vuddhim anvāya ~ānaṁ paripākaṁ anvāya pañcahi kāma-guṇehi samappito . . . cakkhu-viññeyyehi rūpehi . . . sota-viññeyyehi saddehi . . . , M I 266,16 = A V 203,21; cf. M II 44,11; b) (over)- ripeness, decay of ~s (due to old age): yā tesaṁ sattānaṁ . . . jarā . . . āyuno saṁhāni ~ānaṁ paripāko, ayaṁ vuccati jarā, D II 305,10 = M I 49,22 = III 249,18 = S II 2,30 = 42,15 = Vibh 99,16 = 137,20 ≠ Dhs 144,23 = 154,3 = 166,34; cf. below °-paripāka; — calmness, serenity of ~s manifested in facial expression and complexion: bhāti-r-iva bhagavato mukhavaṇṇo pasannatā ~ānaṁ, D II 205,10 (mana-chaṭṭhānaṁ ~ānaṁ, Sv 638,1); vippasannāni. . . ~āni, parisuddho chavi-vaṇṇo pariyodāto, Vin I 8,13; 40,13 (quoted Dhp-a I 92,5); D II 190,24; M I 170,35 ≠ S II 275,19 (mukha-vaṇṇo); III 2,7; 235,21, etc.; na ceva dāni bhagavato tāva parisuddho chavi-vaṇṇo pariyodāto, sithilāni ca gattāni, . . . , dissati ca ~ānam aññathattaṁ cakkhu'~assa . . . kāy'~assa, S V 216,22 (~āni nāma cakkhu-viññeyyāni ["visible"I], Spk III 244, 34); na te sake citte ṭhitassa ~āni ("your ~s are not those of one in his normal state of mind"), atthi te ~ānaṁ aññathattaṁ, M II 106,11 (Ps III 344,13: ~āni nāma mano-viññeyyā dhammā); na passāma āyasmato Upasenassa kāyassa vā aññathattaṁ ~ānaṁ vā vipariṇāmaṁ, S IV 40,23 (cakkhu-sotâdīnaṁ ~ānaṁ pakati-jahana-bhāvaṁ, Spk II 369,22); mamaṁ disvāna āyantaṁ . . . ~āni a-haṭṭhāni, sāmaṁ (ɔ: śyāmam) jātaṁ mukhaṁ tava, Ja VI 187,12* (na vippasannāni, ct.); — kena te ~āni kilantāni viya?, Dhp-a III 184,8; tiṇṇaṁ cittānaṁ vipphărattā ~ānam pasāda-vasena, Paṭis I 2,31; — ~s and death: yv āyaṁ mato kāla-kato, tassa . . . āyu parihīṇo . . . ~āni viparibhinnāni, yo câyaṁ bhikkhu saññā-vedayita-nirodhaṁ samāpanno, tassa . . . āyu aparikhīṇo, . . . ~āni vippasannāni, M I 296,13 = S IV 294,14; maraṇa-kāle ~āni vippasīdiṁsu, A III 380,25; (on deathbed) tatoparujjhamānesu ~esu asesato ~e uparujjhante (read: °rundhante) andhakāre upāgato, Saddh 280; (heretical doctrine: puriso) yadā kālaṁ karoti, pathavī pathavī-kāyam anupeti .... ākāsaṁ ~āni saṅkamantū D I 55,22 = M I 515,10 = S III 207,1 (mana-cchaṭṭhāni ~āni ākāsaṁ pakkhandanti, Sv 166, l); — ~ and rūpa: Dhs 125,21; 127,20; 147,9-15; 146, 12; 175—179 passim; Vibh 13,6;

— 2. extensive treatment: S V 193—204; 219—243 (identity of 5 ~s and 5 balas: 219—220; cf. Nett 100,25); Paṭis II 1—34 (°-kathā); — aparāni pi panc' ~āni: saddh'~aṁ . . . , D III 234,15; katame pana dhammā visesa-bhāgiyā? panc' ~āni: saddh'~am . . . , 278,17; pañca dhammā bhāvetabbā: .... saddh'~aṁ ..., A III 277,25; viriya-samataṁ adhitthaha ~ānaṁ ca samataṁ paṭivijjha, Vin I 183,2' = A III 375,21 (Sp 1081,27 ≠ Mp III 390,17: saddhâdīnaṁ ~ānaṁ samataṁ, sama-bhāvaṁ); imesaṁ pañcannaṁ ~ānaṁ samattā paripūrattā arahaṁ hoti; tato mudutarehi anāgāmī hoti ..., S V 200,18 foll.; tass' imāni panc' ~āni mudūni pātubhavanti: saddh'~aṁ . . . , A II 149,25 foll. = 151 foll.; avītarāgo kāmesu yassa panc' ~ā mudū: saddhā sati viriyañ ca samatho ca vipassanā, III 373,19*; āyasmanto (°mā). . . ~āni samannānayamānā (°no), M I 477,16; 478,11; 479,28 = A IV 77,19; 78,2,31 (saddhâdīni ~āni samāni kurumānā, Ps III 188,1; saddhâdīni vipassan'~āni samannāhāre ṭhapayamāno, Mp IV 40,12); āsayânusaye ñāṇaṁ ~ānaṁ parovare buddha-cakkhū ti niddiṭṭhaṁ, Abhidh-av 65,13; āsayânusayaṁ ñatvā ~ānaṁ balābalaṁ [Ee w. r. phalāpha°], Ap 28,25 (saddh'~âdīnaṁ pañcannaṁ ~ānaṁ, Ap-a 235,2); yāni sotâpannassa (aṭṭhamakassa) ~āni, ime (an)uppannā kusalā dhammā, Nett 18,33; 19,2; panc' imāni . . . ~āni lok'uttarani . . . saddh'~aṁ . . . , 162,16; — most frequently mentioned, or dealt with, in lists, or wider context, of bodhi-pakkhiya-dhammas, e. g. Vin II 240,4; III 93,7; D II 120,5; III 102,13; M II 11,32; 238,27; S III 96,9; IV 361,3; A I 39,28; IV 125,17; Th 352; 437; 672; 1114; Ud 56,11; Nidd I 14,6; 55,8; 85,27, etc.; Paṭis II 86,11; 190,26; 192,17 foll.; Kv 85,36; 159,3; Mil 330,10; Nett 31,14; Vism 687,25; Dīp XVIII 5; Abhidh-s 34,9;

— 3. (definitions of itth°, puris°, jīvit°: Dhs 143,19-29; Vibh 122,22—123,13; Vism 447,7-26); tīṇ' imāni ~āni: .... itth'~aṁ puris'~aṁ jīvit'~aṁ, S V 204,14; see also under itth'indriya etc.;

— 4. extensive treatment: S V 207—216 (sukh'~-vagga); aparāni pi panc' ~āni: sukh' ~aṁ . . . , D III 239,12; cattāri ~āni: dukkh' ~aṁ domanass'~aṁ sukh'~aṁ somanass'~añ ca catuttha-jjhāne nirujjhanti, tassa upekkh'~am avasiṭṭhaṁ bhavati, Nett 88,4; see also under sukh'indriya etc.;

— 5. tīn' imāni ~āni: anaññātañ ñassāmît'~am . . . , D III 219,9 = S V 204,18 = It 53,2; — Paṭis I 115,26—116,3 = II 30,1-12; I 118,13; —

ifc. aññātāv°, aññ°, anaññātañ-ñassāmît°, an-° (-baddha), anuddhat°, aparipakk°, arūpa-jīvit° (Kv 359, 12 foll.; Vism 493,2), avikal°, asaṁyat° (Thūp 37,26), asaṁvut° (Spk II 302,19), ahīn°, āhār° (Vism 540, 35), itth°, upahat° (M I 507,20), upekkh° (above), ek° (Vin I 137,9; III 156,1; Mil 259,7; Mp II 97,9), ekek° (-mūlaka, Paṭis-a 549,21,24), kāy° (above), kiriy° (Tikap-a 51,3), kilant° (Ja IV 188,13 = Dhp-a III 180,2), kupit° (Jalll 344,19*; IV 459,19*), gutt° (A I 236,9*; Sn 63), gopit° (Pj II 116,9), ghaṭṭit° (Ja III 344,23'), ghān° (above), cakkh°, cakkhundriya (above), jit° (Th 1096; Vv 768), jivh° (above), jīvit° (above; -kathā, Kv VIII 10; -niddesa, As 323,13; °ârammana, Spk II 149,3; Vibh-a 382,13), jīv° (Pp 2,6), ñān° (Dhs 29,21), tikkh° (Vin I 6,26; D II 38, 23), tuṭṭh° (Ja III 204,12), dukkh° (above), duṭṭh° (Ja I 481,13), domanass° (above), dvār° (Abhidh-av 76,15), dvi°, dv° (Vibh 125,22; Ps III 120,7), nir-° (Ja VI 207,13*), pañc° (Kacc-v 323, 327), paññ° (above), pamudit° (Ja IV 320,14*), paripakk° (Bv-a 182,6), paripāka-gat° (Ps II 151,18), paripuṇṇ° (Sv 120,24; Spk II 403,28), parimārit° (Ja I 361,31; III 515,9), pākat° (S I 61,5; A I 70,8, etc.), pihit° (Thī-a 168,21; Vibh-a 332,23), pīṇit° (M II 121,21; Pv-a 46,6), pīn° (Vin III 110,25; Sp 481,8), puthunānā-° (Paṭis II 191,26), puris° (above), phīt° (Ja I 81,28), bhāvit° (M III 298,16; Paṭis II 3,18 foll.), majjh° (Nett 100,29 foll.), man° (above), mud° (Vin I 6,27; Vism 87,23 etc.), yat° (Vinl 195,29), rakkhit° (Sn 697; Ap 18,9), rūpa-jīvit° (Tikap 6,2; Vism 493,2), rūp° (Vibh-a 129,15; Nāmar-p 158), lokiya-° (Paṭis-a 539,13), lok'uttara-° (As 292,14, cf. Nidd I 62,16), vaṭṭ° (Spk III 237,14), vikal° (pṭ ad Sv 965,23, quoted Ss 254,15), vijit° (Sn 250), vidit° (Pj II 292,12), vipassan° (Spk III 234,29,31; Mp III 388,5), vipāk° (Vibh-a 129,16), vippasanna-mukh° (Ja IV 70,20*; Ap 165,14; 212,15), viriy° (above), vivaṭ° (Spk I 115,15), visaṭṭh° (Ja IV 219,18), visuddh° (-tā Dp 13,19 ad Mhbv 1,4*), vyathit° (Bhes 1:85), samvut° (A I 70,13; It 91,11; Ja VI 293,28*; -âkāra, Spk I 149, 19), sat°, sati-° (above), saddh° (above; -niddesa, As 145,1-17), santa-sabhāva-° (Ap-a 204,5), sant° (Vin I 195,27; Ud 7,25; Sn 144; Ja I 506,2), sabhāva-bhūta-° (Th-a I 231,4), samādh° (above), samāhit° (A II 6,17*), sukh° (above), susamāhit° (Sn 214; Mp I 128,29*), sot° (above), somanass° (above), haday° (-rūpa, Nāmar-p 582). HERTIL

Ассаджи

Из словаря Кочергиной:

indriya n. 1) сила Индры 2) верховная власть; сила, мощь 3) орган чувств 4) сила чувств; чувственность 5) чувственное наслаждение

Ассаджи

Из словаря Маргарет Коун:

indriya, n. [ts], power, faculty; controlling principle; ...

1. the five (or six, including mind) sense-faculties; ...
2. five mental  faculties or energies; ...
3. three controlling principles; ...
4. five faculties of sensation or feeling; ...
5. three faculties of knowledge; ...

Ассаджи

Это напоминает значения русского слова "чувство" - и пять чувств (способностей восприятия), и чувства боли, счастья, уныния, удовлетворения, безмятежности.

LXNDR

#5
например "проявляется", поскольку существует способность имманентно, а при возникновении подходящих условий и причин она проявляется

и это, на мой взгляд, согласуется с дальнейшим текстом сутты, где сказано, что дуккхиндрия исчезает в 1-й джхане, т.к. наверное было бы некорректно понимать это так, что в первой джхане исчезает чувство боли, если практикующий его не испытывал
можно понять это так, что в 1-й джхане исчезает не конкретное чувство боли, а чувство боли как таковое, что по сути тождественно исчезновению способности его испытывать, потому что чувства не существует без его субъекта

хотя дост. Бодхи та и перевёл - "возникает"

в СН 48.36-38 индрия прямо отождествляется с ведана:

ЦитироватьAnd what, bhikkhus, is the pleasure faculty? Whatever bodily pleasure there is, whatever bodily comfort, the pleasant comfortable feeling born of body-contact: this, bhikkhus, is called the pleasure faculty.

Yaṃ kho, bhikkhave, kāyikaṃ sukhaṃ, kāyikaṃkāyika: relating to the resulting from the body. sātaṃ, kāya­samphas­sa­jaṃ sukhaṃ sātaṃ vedayitaṃ—idaṃ vuccati, bhikkhave, sukhindriyaṃ.

и т.д.

в СН 48.39 сказно

ЦитироватьIn dependence on a contact to be experienced as pleasant, bhikkhus, the pleasure faculty arises. Being in a state of pleasure, one understands: 'I am in a state of pleasure.' One understands: 'With the cessation of that contact to be experienced as pleasant, the corresponding feeling—the pleasure faculty that arose in dependence on that contact to be experienced as pleasant—ceases and subsides.

тут можно понимать двояко, и как "возникновение приятного чувства", и как "проявление способности испытывать приятное чувство", коль скоро тут используются и ведана, и индрия, и переводить по-разному, если следовать английскому переводу, чтобы соблюсти отождетствление ведана с индрия

Ассаджи

Цитата: Кхантибало от 20:28 18 декабря 2017
Дальше говорится, что оно возникает - uppajjati. Какой здесь лучше перевод? Если это способность испытывать боль, разве она может возникать?
Или сначала речь о способности, а потом о самой боли?

Тут речь идет просто о "ведана", "индрия" можно опускать, как в отрывке из Петакопадесы:

tathā kāyikassa sukhassa pahānāya paṭhame jhāne somanassindriyaṃ nirujjhati. dutiye jhāne dukkhindriyaṃ nirujjhati. so sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā pubbeva somanassadomanassānaṃ atthaṅgamā adukkhamasukhaṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati .

Ассаджи

ЦитироватьКак вы думаете насколько правильный перевод 'индрия самвара' как обуздание чувств?
Или индрии (faculty) можно также понять как органы чувств?

Перевод правильный, как и описано в лучших словарях языка пали:
https://cpd.uni-koeln.de/search?article_id=14937
В санскрите слово "индрии" порой относится к органам чувств, а в пали такого буквализма нет. Будда порой (например, в СН 48.25-29) говорит о шести индриях, включая в них помимо привычных нам зрения и т.п. "ман-индрия" (способность воображения). А у "мано" (которое в данном контексте можно перевести как "воображение") нет никакого органа.
В остальных контекстах слово "индрия" вообще никак не соотносится с органами чувств:
https://cpd.uni-koeln.de/search?article_id=14887
И в целом в палийских текстах слова "cakkhu, sota, ghāna, jivhā, kāya, mano" означают соответствующие чувства, способности восприятия, а не физические органы:
https://dhamma.ru/forum/index.php?topic=1287.0